Súhlas s neobmedzenými stavebnými úpravami daný budúcemu kupujúcemu stavby, ktorý následne vytvorí úplne novú stavbu, a vlastníctvo k tejto stavbe

I. Ak žalobca ako budúci kupujúci vykonával (so súhlasom vlastníka) po uzavretí zmluvy o budúcej kúpnej zmluve stavebné úpravy na nehnuteľnosti, ktorú mal následne kúpiť od vlastníka vlastnou kúpnou zmluvou, musel vedieť, že spracúva (hoc aj spôsobom, ktorý môže viesť k vytvoreniu novej veci) vec, ktorá mu nepatrí a že výsledky tohto spracovania nebudú (bez ďalšieho) jeho vlastníctvom; inak by neohlasoval zmluvou o budúcej zmluve svoj zámer vec, ktorú mu vlastník dovolil stavebne upraviť, len kúpiť a nepokúšal by sa následne tento zámer uskutočniť (kto je už vlastníkom nehnuteľnosti, nepotrebuje ju kupovať) kúpnou zmluvou. Z uvedeného vyplýva, že budúci kupujúci nemohol opísaným spôsobom (spracovaním cudzej veci) nadobudnúť vlastníctvo nehnuteľnosti ex lege v zmysle § 135b OZ.

II. Ak navrátenie do predošlého stavu nie je možné (ak spracované veci nie sú fyzicky oddeliteľné) alebo účelné (v prípade oddelenia veci by došlo k ich poškodeniu alebo znehodnoteniu), súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu určí, kto je vlastníkom novovzniknutej veci. Neobstojí preto záver súdu prvej inštancie, že v takomto prípade sa zásadne nemôže stať vlastníkom veci nedobromyseľný spracovateľ z dôvodu, že by to bolo a priori neakceptovateľné. Podľa názoru odvolacieho súdu sa ním môže stať aj nedobromyseľný spracovateľ, avšak len konštitutívnym rozhodnutím súdu.