Súd nemusí zdôvodňovať zohľadnenie prostriedkov procesnej obrany a útoku, aj pokiaľ by sa strana z hľadiska § 153 CSP omeškala; dôležité je zachovanie zásady rovnosti strán
I. Sudcovská koncentrácia konania v zmysle § 153 ods. 1 CSP nie je obligatórnou, ale je ponechané na úvahe súdu, či prípadné omeškanie procesného úkonu, teda porušenie právnej povinnosti ospravedlní alebo na procesný úkon neprihliadne. S uvedeným vyjadruje súhlas aj ústavný súd, pričom sťažovateľ v tejto súvislosti namieta porušenie základného práva na rovnosť strán konania. Z konania pred všeobecnými súdmi ale nevyplynulo a ani sťažovateľ nenamieta, že by strany v konaní nemali vytvorený rovnaký procesný priestor na uplatňovanie prostriedkov procesnej obrany, resp. procesného útoku.
II. Z dikcie § 153 ods. 3 CSP vyplýva, že konajúci súd je povinný zdôvodniť neprihliadnutie na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, a nie, ako tvrdí sťažovateľ, zdôvodňovať ich zohľadnenie. Uvedené je dané závažnosťou následku, ak súd na určité procesné úkony neprihliadne. Aj z pohľadu ústavného súdu súdy nižších inštancií konali v intenciách Civilného sporového poriadku, a preto nemožno uvažovať ani o tvrdenom porušení základného práva na rovnosť strán konania.