Súd nemusí vo vzťahu ku každej listine v cudzom jazyku strany poučovať o práve konať v materinskom jazyku, ak sú zastúpené, ani listinu z vlastnej iniciatívy prekladať
Z obsahu Zápisnice o pojednávaní konanom na súde prvej inštancie, kde žalobkyňa predložila pozemno-knižnú vložku, nevyplýva, že by v tom čase splnomocnená právna zástupkyňa žalovaného, prítomná na uvedenom pojednávaní, do Zápisnice o pojednávaní namietala, že žalobkyňa predložila súdu tento listinný dôkaz bez toho, aby bol preložený do úradného jazyka a že by trvala na tom, aby súd zabezpečil preklad tejto listiny do úradného jazyka. V uvedenej súvislosti dovolací súd uvádza, že v rámci zaručeného práva na spravodlivý súdny proces, sú síce súdy povinné poučiť strany sporu o tom, aké práva im právne predpisy priznávajú, resp. aké povinnosti im ukladajú, vrátane práva konať vo svojom materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumejú, túto povinnosť súdu však nemožno interpretovať ako povinnosť absolútnu, t. j. takú, ktorú má súd bez ohľadu na to, či strana sporu má právneho zástupcu alebo nie, pretože podľa § 160 C. s. p., poučovacia povinnosť súdu neplatí, ak je strana sporu zastúpená advokátom, u ktorého sa vedomosť o právach a povinnostiach strán sporu ako osoby znalej práva vyžaduje a predpokladá. Uvedenú vadu nemožno preto považovať za porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies