Súd nemusí akceptovať ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania, ak je o ňom stranou vzhľadom na okolnosti informovaný neskoro

I. Dôležitosť ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý dovolateľ žiada o zrušenie rozsudku pre zmeškanie nemožno posudzovať bez prihliadnutia na všetky okolnosti prípadu a tiež správanie sa sporovej strany. Aj keď sporová strana uvádza dôvod inak spôsobilý viesť k záveru že išlo o „ospravedlniteľný dôvod“, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to hlavne bez zohľadnenia širších aspektov konania vo vzájomných súvislostiach.

II. Dovolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom považuje celkový postup právnej zástupkyni po pojednávaní, na ktorom sa nezúčastnila bez ospravedlnia a aj jej konanie po doručení rozsudku pre zmeškanie ako aj následnom nazeraní do spisu za účelové. V prvom rade právna zástupkyňa porušila svoje povinnosti (ospravedlniť svoju neúčasť a požiadať o odročenie pojednávania), resp. jej nič nebránilo doručiť súdu neskôr v deň pojednávania alebo v nesledujúcich dňoch po ňom ospravedlnenie, avšak právna zástupkyňa tak účelovo urobila až po doručení predmetného rozsudku pre zmeškanie (takmer jeden mesiac po nariadenom pojednávaní), kde zároveň s odvolaním voči rozsudku podala aj návrh na jeho zrušenie a predložila lekársku správu z vyšetrenia u alergiológa. Dovolací súd má za to, že konanie právnej zástupkyne bolo účelové, a napriek tomu, že tu existoval ospravedlniteľný dôvod tak objektívne skutočnosti jej nebránili oznámiť svoju neúčasť na pojednávaní a navrhnúť odročenie pojednávania.