Subjektívny názor strany sporu a objektívna nestrannosť sudcu
Samotný názor žalovaného, založený len na domnienke, že u namietanej sudkyne sú dané okolnosti vylučujúce ju z prejednávania a rozhodovania sporu, poukazujúc pritom na jej s veľkou pravdepodobnosťou predpokladaný príbuzenský vzťah ku konateľke a spoločníčke žalobcu, nemôže bez ďalšieho zakladať dôvod pre legitímne obavy z jej nestranného a nezaujatého rozhodovania, keď z jej vyjadrenia jasne vyplýva, že nemá žiaden pomer k sporu, k stranám sporu, ani k ich zástupcom a tvrdenia žalovaného o jej príbuzenskom vzťahu k žalobcovi považuje za nepravdivé.
Obava (pocit) z nestrannosti nestačí na založenie dôvodných pochybnosti´ o nedostatku nezaujatosti vzhľadom na právne (ústavné i zákonné) garancie nezávislosti sudcov a zákonné povinnosti sudcov konať vo veci bez predsudkov, nezávisle a nestranne. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach, ktoré však predložené podanie žalovaného založené na domnienkach nespĺňa. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje z prejednávania a rozhodovania veci.