Sťažená možnosť podania dôkazu pre jednu stranu sporu neodôvodňuje obrátenie dôkazného bremena formou sudcovského dotvárania práva
I. Fakt, že v konkrétnom prípade je pre jednu stranu ťažšie podať dôkaz ako pre stranu druhú, nie je porušením princípu rovnosti a neodôvodňuje obrátenie dôkazného bremena cestou sudcovského dotvárania práva. Väčšia obtiažnosť podania dôkazu však nie je sama osebe dôvodom obrátenia dôkazného bremena, ani keby sa vyskytovala typovo, všeobecne. Pravidlá, ktoré rozdeľujú medzi procesné strany riziko dôkaznej núdze, nevychádzajú z požiadavky rovnomernosti rozdelenia tohto rizika. Základné pravidlo delenia dôkazného bremena je odôvodnené predovšetkým ochranou pokojného stavu. Strana, ktorá uplatňuje právny následok, usiluje v podstate o zmenu pokojného stavu (v širokom zmysle slova), a preto musí preukázať existenciu skutočností, ktoré zakladajú jej uplatňovaný právny následok. Ak zostanú tieto skutočnosti neobjasnené, nebude zmena doterajšieho pokojného (právneho) stavu odôvodnená a pravidlá dôkazného bremena ju budú chrániť.
II. Kategorický záver o tom, či pisateľom závetu bol alebo nebol poručiteľ U. K. (s výnimkou podpisu) nebolo možné vysloviť z dôvodu toho, že znalci nemali k dispozícii dostatočné množstvo potrebného porovnávacieho materiálu. Dovolací súd má za to, že právne posúdenie veci odvolacím súdom bolo správne, správne právne posúdil odvolací súd vec aj v situácii ,,non liquet“, aj keď túto situáciu výslovne nepomenoval.