Stavom v čase vyhlásenia rozsudku rozhodujúcim pre posúdenie veci sa rozumie stav skutkový; nejde o stav účinnosti právnych noriem

Neobstojí námietka žalovanej, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ustanovením § 217 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, v dôsledku čoho súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil existenciu predpokladov pre vyhovenie žalobe, keď na zistený skutkový stav neaplikoval právne normy platné v čase vyhlásenia rozhodnutia. Odvolací súd zastáva názor, že citované zákonné ustanovenie sa dotýka otázok skutkového stavu, nie aplikácie právnych noriem platných výlučne v čase rozhodovania súdu, pričom už vyššie konštatoval, že v danej veci bol skutkový stav súdom prvej inštancie ustálený dostatočne. Z ustanovenia § 217 ods. 1 CSP totiž vyplýva, že súd nemôže brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase vyhlásenia rozhodnutia už netrvajú, ani brať do úvahy skutočnosti, ktoré ešte nenastali. Len stav existujúci v čase vyhlásenia rozhodnutia môže byť základom pre rozhodnutie veci. Až v ďalšej fáze posudzovania veci je úlohou súdu pri rozhodovaní zistený skutkový stav existujúci v čase vyhlásenia rozhodnutia subsumovať pod relevantné právne normy, pričom súd musí v prípade zmien právnych predpisov rešpektovať aj prechodné ustanovenia obsahujúce právnu úpravu režimu spolupôsobenia doterajšieho právneho predpisu a nového právneho predpisu, pri ich aplikácii na právne vzťahy vzniknuté už v čase účinnosti doterajšieho predpisu.