Správne trestanie
Správny súd nižšej inštancie (aj orgán verejnej správy) je v zmysle § 469 SSP viazaný rozhodnutím kasačného súdu v konkrétnej veci (kasačná viazanosť), kasačný súd samotný môže túto viazanosť skorším vlastným rozhodnutím prelomiť, a to rozhodnutím veľkého senátu (hoci aj v tej istej veci), ktorým veľký senát na základe postúpenia veci kasačným senátom prijme k nejednotne posudzovanej otázke iné právne názory, prípadne ak nedôjde k zjednoteniu rozhodovacej praxe kasačného súdu iným spôsobom (napr. rozhodnutím Súdneho dvora EÚ). Viazanosť iným rozhodnutím kasačného súdu neplatí tiež v prípade, ak toto iné rozhodnutie vybočilo z ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu bez toho, aby bola vec za účelom zjednotenia judikatúry postúpená veľkému senátu najvyššieho správneho súdu. Podľa rozhodnutia veľkého senátu najvyššieho správneho súdu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2021 zo dňa 24.02.2022 bod 28 „povinnosť predložiť vec veľkému senátu nevzniká, ak senát nasledujúc ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyššieho správneho súdu (predtým správneho kolégia najvyššieho súdu) sa dostáva do rozporu s právnym názorom ojedinele vysloveným v inom rozhodnutí senátu, ktorý túto ustálenú rozhodovaciu činnosť nenasledoval a ani predpísaným spôsobom neinicioval jej zmenu (práve predložením veci veľkému senátu)“.