Spor medzi spoluvlastníkmi alebo spor z nájomnej zmluvy nemôže mať povahu spotrebiteľského sporu (ani ak je jednou stranou podnikateľ)
I. O spotrebiteľskej zmluve možno hovoriť iba v tom prípade, ak na jednej strane vystupuje dodávateľ tovaru alebo služby, dodávajúci tento tovar alebo tieto služby v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti a na strane druhej fyzická osoba, nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej či obchodnej činnosti a do zmluvného vzťahu s dodávateľom vstupujúca s cieľom obstarať, resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu, resp. pre spotrebu svojej domácnosti.
II. Spoluvlastníctvo k veci nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu, resp. niektorého zo spoluvlastníkov vzájomne na základe ich spoluvlastníctva nemožno považovať za spotrebiteľa. Ani nájomná zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou, keď absentuje dodanie tovaru, výrobku či služby zo strany právneho predchodcu žalovaného, resp. žalovaného.