Snaha advokáta o vytvorenie dôvery s novým klientom nie je akceptovateľným dôvodom pre neoverenie poverenia jeho pracovníka k dojednaniu spolupráce
I. Od žalobcu ako advokáta sa očakáva, že pri významnejších úkonoch ako sú podpisy zmlúv so značnou hodnotou najmä pre vlastnú právnu istotu bude vyžadovať preukázanie poverenia zamestnanca, z ktorého mu bude vyplývať, že je poverený takouto činnosťou. V tejto súvislosti bola právne bezvýznamnou argumentácia žalobcu, že nebolo možné si vyžiadať od G. H. informácie osobnej povahy, ktoré by dokazovali jeho oprávnenie konať za zamestnávateľa, pretože by to vnieslo do novovznikajúcej spolupráce nedôveru, pričom spolupráca s advokátom je založená práve na dôvere.
II. Z pohľadu tretej osoby je dôležitá objektivizácia jej nevedomosti, teda dôkaz zakladajúci sa na tom, či by iné tretie osoby pri racionálnom konaní a v rovnakom postavení nevedeli a nemohli o prekročení rozsahu poverenia vedieť. Zároveň je odvolací súd toho názoru, že advokát by si pri racionálnom konaní bezpochyby overil oprávnenie povereného zamestnanca na pozícii vedúceho oddelenia sociálnych vzťahov uzatvoriť zmluvu o poskytovaní právnych služieb a argumentáciu žalobcu o možnej nedôvere pri novovznikajúcej spolupráci nemožno hodnotiť inak ako zjavne účelovú.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies