Služobný pomer

Za dôkaz nemôžu slúžiť prostriedky, ktorými nemožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi. Vzhľadom na to, že niektoré dôkazy získané v trestnom konaní je možné použiť len v tomto konaní, správne orgány musia rozlíšiť, ktoré dôkazy v konaní vo veciach služobného pomeru nemožno prevziať z trestného konania. Pri správnom trestaní pritom platí, že sa má zo strany správnych orgánov dokazovať vina a nie zo strany osoby, proti ktorej sa konanie vedie, nevina. Pri strete dvoch dôkazných verzií, či rozpore medzi dôkazmi je povinnosťou správnych orgánov vo veci vykonať ďalšie dokazovanie (rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 2 Asan 3/2020).

V prípade, že o existencii niektorého zo znakov skutkovej podstaty vzniknú pochybnosti a nebol preukázaný nadovšetku pochybnosť, museli by sa vykonané dôkazy posudzovať s odkazom na § 195 písm. c) a § 2 ods. 4 Trestného poriadku v zmysle zásady in dubio pro reo. Podľa § 214 ods. 1 prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. Zákon nevyžaduje, aby orgán činný v trestnom konaní zistil, že posudzovaný skutok je skutočne daným správnym deliktom. To je ponechané v právomoci oprávneného orgánu, preto ten nie je ani viazaný právnou kvalifikáciou skutku uvedenou v uznesení o postúpení.