Skutočnosti, ktoré ovplyvňujú a neovplyvňujú priznanie náhrady trov v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

I. Procesný úspech účastníka nie je možné odvodzovať od výsledku spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva. Až vo fáze rozhodovania o vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva sa totiž naplno prejaví povaha konania iudicium duplex, ktorého špecifiká nezodpovedajú charakteristickým znakom civilného sporu v režime Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na to, že súd nie je viazaný návrhom žalobcu pokiaľ ide o konkrétny spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, ale je viazaný postupnosťou spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka, nie je logické odvíjať procesný úspech vo veci od toho, čo bolo medzi účastníkmi sporné, na aké otázky vykonával súd dokazovanie. Navyše žiadna z procesných strán výsledkom sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva po finančnej stránke nestráca. Obe strany odchádzajú zo súdu s rovnakou majetkovou hodnotou (k okamžiku rozhodnutia vo veci), s ktorou do nej vstúpili. Ak účastníci nemôžu svojimi procesnými návrhmi ovplyvniť výsledok sporu, nemožno pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzať zo zásady procesného úspechu.

II. Žiadnej zo strán sporu nemožno pripočítať na ťarchu, že odmieta určitý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, pretože to vyplýva z jeho ústavne zaručeného práva podľa článku 11ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Výnimku zo všeobecnej aplikácie ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku na konania typu iudicium duplex by mali tvoriť prípady, keď sa podielový spoluvlastník chová obštrukčne, ako účastník konania sa nezaujíma o konštruktívne vyriešenie veci alebo ide o šikanózny výkon práva. V takom prípade však musí presvedčivo vysvetliť, prečo v konkrétnom prípade rozhodol o uložení povinnosti účastníkovi konania zaplatiť druhému účastníkovi konania náhradu trov konania.

III. Konanie, v ktorom rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal nie je výnimočným konaním o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde by sa žalovaná chovala spôsobom odôvodňujúcim (v zmysle nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 404/2020) uloženie povinnosti žalovanej nahradiť trovy konania žalobkyni. Za takýto dôvod nie je možné považovať ani chýbajúcu odpoveď žalovanej na predžalobnú výzvu žalobkyne, či vyjadrenie vo veci samej, keď žalobkyňa obhajovala iba ňou navrhnutý spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva prikázať vec do výlučného vlastníctva žalovanej a výplaty podielu žalobkyne.

pozn. podobne Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/94/2022, 26. 9. 2023