Skutočnosť, že je uplatňovaný nárok na náhradu trov vynaložených na uplatnenie práva poškodených v trestnom konaní, nie je dôvodom pre nepriznanie náhrady trov
I. V preskúmavanej veci odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, že podaniu predmetnej žaloby predchádzalo trestné konanie, v ktorom bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania úmyselného trestného činu voči synovi žalobkyne a predmetom trestného konania bolo uplatnenie si nároku na náhradu trov oprávnene vynaložených na uplatnenie si práva poškodených v trestnom konaní. V rozhodnutí vyslovil názor, že skutočnosť, že sa žalobkyňa rozhodla vziať žalobu späť v celom rozsahu a požiadala o zastavenie konania, nemá vplyv na to, že si uplatňovala nárok na zaplatenie účelne a oprávnene vynaložených finančných prostriedkov v trestnom konaní, ktoré by bez zavinenia žalovaného nebola inak vynaložila.
II. Len samotná skutočnosť, že si žalobkyňa svojou žalobou uplatňovala nárok na zaplatenie finančných prostriedkov, ktoré vynaložila v trestnom konaní ako splnomocnenkyňa maloletého poškodeného, nie je podľa názoru odvolacieho súdu takým dôvodom, pre ktorý by bolo namieste aplikovať ustanovenie § 257 CSP.