Skúmanie opodstatnenosti trvania väzby
Väzba je v podmienkach právneho štátu, ktorého základným atribútom je inter alia i dôsledné dodržiavanie právnych predpisov (panstvo práva) a garancia základných ľudských práv a slobôd, tak vážnym zásahom do práva na osobnú slobodu ako základného ľudského práva, že tento zásah je v každom štádiu jeho trvania neustále potrebné podrobovať skúške zákonnosti, odôvodnenosti a predovšetkým nevyhnutnosti, ktorá je kvalitatívnym limitom trvania väzby (II.ÚS 55/1998). Inštitút väzby má subsidiárny charakter vo vzťahu k iným vhodným opatreniam, ktoré zabezpečujú jej účel a má byť len krajným či nevyhnutným a zároveň primeraným prostriedkom na dosiahnutie jej legitímneho cieľa. Pri bilancii medzi právom na osobnú slobodu a záujmami orgánov činných v trestnom konaní má totiž právo na osobnú slobodu vždy prednosť a pokračujúca väzba môže byť opodstatnená len za predpokladu, že sú tu konkrétne okolnosti, ktoré naznačujú reálnu existenciu dôvodov verejného záujmu, ktoré prevážia nad pravidlom rešpektu k ľudskej slobode (rozsudky ESĽP Veľkej komory z 26. marca 2000 a vo veci Kudła proti Poľsku).
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies