Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou z dôvodu, pre ktorý je možné skončiť štátnozamestnanecký pomer okamžitým skončením
V predmetnom spore však nemožno považovať za bezprávnu vyhrážku skutočnosť, ak žalobkyňa mala na výber spôsob skončenia štátnozamestnaneckého pomeru buď dohodou alebo okamžitým skončením. Ak totiž žalobkyňa závažne porušila služobnú disciplínu, žalovaný mal právo okamžite s ňou skončiť štátnozamestnanecký pomer podľa § 51 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. bez ohľadu na vôľu žalobkyne; v tejto súvislosti nie je rozhodujúce, akým spôsobom mal žalovaný závažné porušenie služobnej disciplíny preukázané.
Ide o právny úkon, ktorý je služobný úrad v zmysle zákona oprávnený urobiť a teda „hrozil“ niečím, čo mal právo vykonať, pričom okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru i dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru smerujú k rovnakým právnym následkom, t.j. k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.
Ak sa žalobkyňa rozhodla predísť okamžitému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru uzavretím dohody o jeho skončení, o ktorú sama písomne požiadala, tak pri porovnaní oboch spôsobov skončenia štátnozamestnaneckého pomeru si zvolila spôsob pre seba výhodnejší, pričom svojim prejavom vôle chcela spôsobiť právne účinky, ktoré sú s takýmto prejavom vôle spojené.