Skončenie pracovného pomeru a ochranná doba
V danom prípade bola žalobcovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby a žalobca nevyhlásil, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá. Z toho dôvodu pracovný pomer žalobcu skončil uplynutím zvyšnej časti výpovednej doby po skončení ochrannej doby. Pre skončenie pracovného pomeru nie je rozhodujúce, ktorý deň označí zamestnávateľ za deň skončenia pracovného pomeru, ale kedy skutočne pracovný pomer skončil. Preto nie je podstatné, či podľa zamestnávateľa to bol 92. deň a nie je podstatné, či pri počítaní času, v danom prípade 3 - mesačnej výpovednej lehote zodpovedá 90 dní alebo 92 dní. Žalobca po skončení pracovného pomeru uplynutím výpovednej lehoty pri zohľadnení ochrannej doby neuzatvoril so žalovaným novú pracovnú zmluvu, a to ani písomnou, ani konkludentnou formou. Pre žalovaného nezačal vykonávať prácu. Skutočnosť, že počas výpovednej lehoty mu zamestnávateľom nebola prideľovaná práca, teda z tohto dôvodu nezačal vykonávať prácu, nič nemení na fakte, že po skončení pracovného pomeru na základe výpovede zamestnávateľa mu nevznikol nový pracovný pomer.