Sankcionovanie strany sporu za pochybenie správcu konkurznej podstaty
Z ust. ZKR, ani zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch, resp. ani z iného predpisu nemožno vyvodiť zákonom predpokladaný dôsledok porušenia povinností správcu podľa § 32 ods. 21 ZKR v kontexte podmienky podľa § 32 ods. 11 ZKR, avšak v zmysle elementárnej spravodlivosti a ústavnokonformnej aplikácie práva, nemožno pristúpiť k takému výkladu, ktorý by sankcionoval stranu sporu za pochybenie iného subjektu, na konanie ktorého nemala priamy dosah. Dovolací súd preto konštatuje, že vzhľadom na to, že správca (minimálne formálne) porušil povinnosť uloženú mu § 32 ods. 21 ZKR vo vzťahu k oznámeniu účtu na účel zloženia preddavkov podľa odseku 11, nemožno konštatovať ani porušenie povinnosti dovolateľa podľa § 32 ods. 11 ZKR. Výklad zákona a princípov, na ktorých je daný zákon postavený, ktorý by na jednej strane liberalizoval pochybenie správcu a na druhej strane nekompromisne trestal toho, kto v nadväznosti na zákonne nekonformný postup správcu pochybil, by sa priečil princípu spravodlivosti.