Sahar Fahimian proti Bundesrepublik Deutschland

Článok 6 ods. 1 písm. d) smernice Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby sa má vykladať v tom zmysle, že príslušné vnútroštátne orgány v prípade, že im štátny príslušník tretej krajiny predložil žiadosť o udelenie študentského víza, disponujú širokou mierou voľnej úvahy, aby na základe všetkých relevantných skutočností charakterizujúcich situáciu tohto štátneho príslušníka overili, či tento štátny príslušník predstavuje hoci len potenciálne ohrozenie verejnej bezpečnosti. Toto ustanovenie sa má tiež vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby príslušné vnútroštátne orgány odmietli prijať na územie dotknutého členského štátu na takéto účely štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom diplomu vydaného univerzitou, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie z dôvodu jej značnej spolupráce s iránskou vládou vo vojenskej oblasti alebo súvisiacich oblastiach, a ktorý sa chce v tomto členskom štáte podieľať na výskume v oblasti, ktorá je pre verejnú bezpečnosť citlivá, pokiaľ skutočnosti, ktorými disponujú tieto orgány, môžu vyvolávať obavy, že znalosti, ktoré táto osoba získa počas svojho výskumu, by mohli byť neskôr využité na účely ohrozujúce verejnú bezpečnosť. Vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o žalobe proti rozhodnutiu príslušných vnútroštátnych orgánov o zamietnutí udeliť požadované vízum, prináleží overiť, či je toto rozhodnutie dostatočne odôvodnené a opiera sa o dostatočne pevný skutkový základ.