Rozsah informačnej povinnosti ohľadom rizík na pracovisku voči fyzickým osobám – podnikateľom v súvislosti s náhradou škody

I. Ustanovenie § 6 ods. 4 v spojení s § 7 ods. 6 (správne ods. 8 – pozn.) písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. (v znení účinnom v čase vzniku predmetného úrazu žalobcu) sa týkalo iba informovania o nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť a o výsledkoch posúdenia rizík, ktoré vyplývali zo špecifického charakteru pracoviska a priestorov žalovaného, príp. špecifických charakteristík pracovných postupov žalovaného, ktoré by zakladali zvýšené riziko vzniku úrazu žalobcu z dôvodu ich neznalosti. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedenú informačnú povinnosť nemožno stotožňovať s poučovacou povinnosťou podľa predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, nakoľko zatiaľ čo pracovnoprávne vzťahy sú založené na vzťahu podriadenosti zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi, v ktorom je zamestnanec povinný plniť príkazy a úlohy zadané mu zamestnávateľom (čomu zodpovedá aj objektívna zodpovednosť zamestnávateľa pri pracovnom úraze tak ako ju prezumuje § 195 a nasl. Zákonníka práce), v prípade vzťahu obchodnoprávneho sa vychádza z rovnocenného postavenia zmluvných partnerov, v ktorom je výlučne na rozhodnutí (v danom prípade) poddodávateľa, ako vykoná (podľa vopred dohodnutých zmluvných podmienok) predmet plnenia, pričom konkrétny spôsob vykonania (popri dojednaných zmluvných podmienkach) je určovaný práve dodržiavaním všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich jeho postupy. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že jednak žalovaný nemal vedomosť o takomto riziku a jednak žalobcovi ako „rovnocennému“ partnerovi žalovaného nič nebránilo (práve naopak bolo jeho povinnosťou) aby sa predtým, ako sa začal pohybovať po streche plášťa budovy, sám bez ďalšieho presvedčil o nosnosti predmetného strešného plášťa a zvolil primeraný pracovný postup, nakoľko bol taktiež povinný dodržiavať predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

II. Keďže v konaní potom nebola preukázaná jedna z podmienok vzniku nároku na náhradu škody, a to porušenie povinnosti zo strany žalovaného, nemohol vzniknúť žalobcovi nárok na náhradu škody voči žalovanému.