Rozpor s dobrými mravmi
Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcu sa aplikácie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ústavný súd nepovažuje túto námietku za opodstatnenú. .... Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že okresný súd si v napadnutom rozsudku odporuje – keď na jednej strane dospel k záveru o existencii nájomného vzťahu a nároku na nájomné bez ohľadu na reálne užívanie predmetu nájmu nájomcom a na druhej strane nepriznal v návrhu uplatnený nárok pre rozpor s dobrými mravmi, ústavný súd ju neakceptoval. Uvedené právne závery popri sebe obstoja, keďže na jednej strane konštatujú určitý právny stav, s ktorým sú spojené určité právne dôsledky, a na druhej strane konštatujú takú okolnosť (rozpor s dobrými mravmi), pre ktorú nemožno priznať inak preukázaný nárok. V konečnom dôsledku ide o takú aplikáciu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorej sa sťažovateľ v sťažnosti dovoláva, keď uvádza, že k „aplikácii ustanovenia § 3 ods. 1 OZ môže dôjsť iba s uplatnením inej normy obsahujúcej určitú sankciu, nakoľko ustanovenie § 3 ods. 1 OZ je imperfektnou normou“.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies