Rozhodovanie o ústavnosti predbežného opatrenia vo veci ochrany osobnosti
1. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia v súdnom konaní možno predovšetkým považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (II. ÚS 37/00, II. ÚS 46/00).
2. Návrh na vydanie rozhodnutia vo veci samej, ktorý sa týka ochrany osobnostných práv sťažovateľov, sa naďalej nachádza vo sfére rozhodovacej právomoci všeobecných súdov a konanie a rozhodovanie o ňom predstavuje realizáciu základného práva na ochranu sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nenariadenie predbežného optarenia nevylučuje, aby súd v konečnom dôsledku (pri splnení zákonných predpokladov) neposkytol ochranu právam, ktorých porušenie sťažovatelia vo sovjom návrhu namietajú.
3. Ak je návrh na vydanie predbežného opatrenia vo veci ochrany osobnosti rovnaký s návrhom vo veci samej, Ústavný súd Slovenskej republiky uprednostní neskoršie preskúmanie rozhodnutia vo veci samej okrem prípadu, keď by konanie a rozhodnutie o predbežnom opatrení bolo zjavne protiústavné, resp. arbitrárne. Ak by sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k veci samej už pri preskúmaní predbežného opatrenia, predchádzal by tak činnosť všeobecných súdov a prípadne neskoršie vlastné rozhodovanie o konaní a rozhodnutí vo veci samej.