Rozhodovanie o námietke zaujatosti v stavebnom konaní

Vychádzajúc z normatívneho vyjadrenia § 12 ods. 1 správneho poriadku teda oznámené dôvody zaujatosti (predpojatosti) vyhodnocuje a o samotnom vylúčení zamestnanca zo správneho konania rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené. Normatívne označenie „orgán” v tejto súvislosti treba vnímať z praktického hľadiska takým spôsobom, že môžu nastať dve situácie a to keď rozhoduje priamy nadriadený toho, koho sa dôvod vylúčenia týka (nadriadený vedúci), alebo situácia, kedy ide o vedúceho správneho orgánu, pričom v tomto prípade rozhoduje vedúci nadriadeného správneho orgánu. V podstate teda nejde o rozhodnutie správneho orgánu, ale o rozhodnutie konkrétnej osoby, pričom táto rozhodovacia činnosť je postavená na princípoch zamestnaneckej, resp. služobnej hierarchie. V prípade rozhodovania o námietke zaujatosti o rozhodovaciu činnosť, v rámci ktorej štatutár správneho orgánu resp. najbližšie nadriadený v rámci správneho orgánu uplatňuje svoju právomoc vyplývajúcu z jeho vedúceho funkčného zaradenia voči podriadeným zamestnancom správneho orgánu a teda aj v tomto prípade tak nejde priamo o výkon delegovanej štátnej správy v stavebných veciach, ale o uplatňovanie právomoci resp. kompetencie primátora mesta.

V stavebnom zákone nie je obsiahnutý osobitný procesný postup pre rozhodovanie o námietke zaujatosti a taktiež neobsahuje špecifickú kompetenčnú normu, ktorá by zreteľne stanovila, že o námietkach zaujatosti voči zamestnancom stavebného úradu by mal rozhodovať druhostupňový orgán a teda, že touto kompetenciou by nedisponoval primátor mesta (starosta obce).

Všeobecne v správnom konaní o námietke zaujatosti voči zamestnancovi (vrátane vedúcich zamestnancov) správneho orgánu rozhoduje najbližší nadriadený zamestnanec správneho orgánu, resp. štatutár príslušného správneho orgánu a to postupom, ktorý vyplýva zo správneho poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že StavZ neobsahuje osobitnú úpravu postupu resp. osobitnú kompetenčnú normu upravujúcu otázku konkrétneho orgánu, príslušného na takéto rozhodovanie, kasačný súd nevidí dôvod na to, aby v prípadne stavebných vecí mal byť postup resp. príslušný orgán odlišný od iných správnych konaní.