Rozhodnutie o využívaní lesnej cesty

Tretí odsek § 25 zákona o lesoch myslí aj na situáciu, kedy nie je možné splniť podmienku zmluvného vzťahu, čo je v citovanom ustanovení vyjadrené slovami ,,Ak sa nedosiahne dohoda“. V takomto prípade citované ustanovenie ustanovuje vo veci rozhodovaciu právomoc civilného súdu pokiaľ je splnený predpoklad, že dotknutá osoba potrebuje cestu využívať na hospodárenie v lesoch alebo na zabezpečovanie starostlivosti o dotknuté územie a o stavby a zariadenia na tomto území. Civilný súd v tomto prípade rozhodne o čase a spôsobe využívania lesných ciest a o výške alebo spôsobe úhrady za využívanie lesných ciest, pričom týmto jeho rozhodnutím je vo výsledku ,,nahradený“ zmluvný vzťah. Vychádzajúc zo skutočnosti, že niektoré úkony, ktorých uskutočnenie je potrebné na hospodárenie v lesoch alebo na zabezpečenie starostlivosti o dotknuté územie môžu byť akútneho charakteru, resp. vyžadujú si operatívnu reakciu a zásah, zákonodarca v odseku 4 ustanovenia upravil, že orgán štátnej správy lesného hospodárstva do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu podľa odseku 3 môže rozhodnúť vo veci využívania lesnej cesty, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie povinností podľa § 28 zákona o lesoch. Z textácie citovaného odseku je zrejmé, že uvedené rozhodnutie má časovo ohraničenú platnosť, ktorá je determinovaná rozhodnutím civilného súdu vo veci. Podľa kasačného súdu možno preto rozhodnutie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva vo veci využívania lesnej cesty vnímať ako rozhodnutie predbežnej resp. dočasnej povahy, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby nedošlo k znemožneniu plnenia povinností pri ochrane lesa.