Rozhodnutie o nároku na náhradu trov má vždy povahu uznesenia
K tejto odvolacej námietke žalobcu odvolací súd uvádza, že aj v prípade, ak je rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súčasťou rozhodnutia vo veci samej v podobe rozsudku, má povahu uznesenia. V súlade s ust. § 234 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej a rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania nie je svojou povahou rozhodnutím vo veci samej, je potrebné vždy vnímať rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania ako uznesenie. Uvedenému nasvedčuje aj tá skutočnosť, že v § 357 písm. m/ C. s. p. je v rámci uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie, vymedzené aj uznesenie o nároku na náhradu trov konania. Rovnako je možné uviesť, že ust. § 262 ods. 1 C. s. p. predpokladá rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom však rozhodnutie, ktorým sa konanie končí nemusí mať nevyhnutne len podobu rozsudku, ale môže mať aj podobu uznesenia (napr. uznesenie o zastavení konania).