Rozhodnutia o výživnom na tvorbu úspor a predbežná vykonateľnosť
I. Nie je možné pristupovať k výkladu § 44 Civilného mimosporového poriadku mechanicky a výlučne gramaticky, ale dôležitý je pohľad kontextuálny, akceptujúc osobitosti konkrétnych súvisiacich mechanizmov. Konkrétne v posudzovanej veci ide o deponovanie peňažných prostriedkov pre účely tvorby úspor v zmysle § 63 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
II. V situácii, keď všeobecný súd nevidí instantnú potrebu priznania vyššieho výživného na strane maloletého (ale vidí možnosť vyššej platby zo strany rodiča), je potrebné dospieť k záveru, že uvedené plne nekorešponduje s účelom inštitútu predbežnej vykonateľnosti ako takej. Musí totiž platiť, že ak samotný konajúci súd nevidí potrebu okamžitej dispozície s peňažnými prostriedkami, nemal by existovať dôvod ich ihneď (bez právoplatného rozhodnutia) nútene vymáhať. A contrario, ak by bolo potrebné peniaze používať pre maloletého, neexistuje dôvod na odkladanie a podmieňovanie ich použitia súdom. Uvedené už samo osobe implikuje nedôvodnosť aktivácie exekučného procesu len na báze inštitútu predbežnej vykonateľnosti pri tvorbe úspor.