Rozhodcovský rozsudok ako prekážka res iudicata pre konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť plnením podľa zmluvy posúdenej v rozhodcovskom konaní

I. Medzi stranami nebolo sporné, že zo strany žalobkyne nebolo iniciované konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 a 46 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a rozhodcovský rozsudok sa tak stal právoplatným a vykonateľným. Súd je potom podľa § 228 ods. 1 CSP v spojení s § 41 ods. 1, 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní povinný rešpektovať tento rozsudok rovnako ako rozsudok všeobecného súdu, čo znamená, že aj rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej i pre občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť v súvislosti s plnením na tú istú zmluvu.

II. Tento právny záver je opodstatnený vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, pretože iba platná rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi sporiacimi sa stranami. K preskúmaniu otázky platnosti rozhodcovskej zmluvy môže všeobecný súd pristúpiť v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré ale v súdenej veci neprebehlo, keďže žalobkyňa zostala v tomto smere nečinná. Odvolací súd zastáva názor, že zákonnú úpravu zákona č. 335/2014 Z.z. týkajúcu sa žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nemožno suplovať alebo obchádzať žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorej ide o spor medzi tými istými účastníkmi konania (hoci v opačnom procesnom postavení), z toho istého skutku - na tom istom skutkovom základe, z toho istého zmluvného vzťahu.