Rozdielny charakter pracovnoprávneho sporu a administratívneho konania a prekročenie oprávnení inšpektorátu práce pri ukladaní povinností v protokole

Paralelná existencia pracovnoprávneho sporu a administratívneho konania je samozrejme z povahy veci možná (a v praxi nie ojedinelá). Každé z týchto konaní má svoj účel a chránený záujem, ktorých možný presah však neodôvodňuje, aby jedno z konaní nahrádzalo alebo marginalizovalo konanie druhé. Každé z týchto konaní má samozrejme aj svoju procesnú reguláciu. V prípade protokolu je povinnosť uložená priamo inšpektorom práce (hoc protokol nie je priamo vynútiteľným exekučným titulom, element donútenia spočíva v uložení sankcie za správny delikt podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 2 zákona č. 125/2006 Z. z.) bez možnosti opravného prostriedku. Naopak, povinnosť (obsahovo tá istá) v rámci pracovnoprávneho sporu je uložená súdom v súdnom konaní s atribútom inštančnosti, s dostupnými riadnymi i mimoriadnymi opravnými prostriedkami.

Charakter protokolu ale najmä charakter oprávnení inšpektora práce podľa § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. indikuje jednak potrebu akútneho riešenia inšpektorom identifikovaných nedostatkov v záujme predchádzania väčším škodám, jednak istú provizórnosť (v zmysle opaku definitívy), resp. dočasnosť ním nariadených opatrení. V konečnom dôsledku, protokol je podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní, v ktorom však správny orgán nemá kompetenciu uložiť kontrolovanému subjektu povinnosť obsahovo identickú s predmetom konania v pracovnoprávnom spore. Správny orgán nemá právomoc rozhodnúť ani o ne/platnosti skončenia pracovného pomeru, ani o nárokoch zamestnanca z neplatného skončenia pracovnoprávneho vzťahu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel najvyšší správny súd po preskúmaní protokolu k záveru, že povinnosti, ktoré inšpektor práce v protokole žalobcovi nariadil, prekročili rámec jeho oprávnení daných ustanovením § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., a preto napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vyjadriť sa k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na prejednávanú vec, posúdiť obsah protokolu vo svetle vyššie uvedeného záväzného právneho názoru a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní.