Rozdiel medzi stavbou v občianskoprávnom a stavebnoprávnom význame

Z princípu jednotnosti a bezrozpornosti právneho poriadku vyplýva, že použitie určitého pojmu a výklad jeho obsahu by mal byť vo viacerých právnych predpisoch rovnaký. Obmedzenosť jazykových prostriedkov však v určitých prípadoch môže viesť k tomu, že určitý pojem môže mať viacero odlišných normatívnych významov. Typickým príkladom je aj pojem „stavba“. Stavba má totiž v slovenskom právnom poriadku dva odlišné i keď komplementárne prepojené významy. V tomto smere možno rozoznávať občianskoprávnu a stavebnotechnickú stavbu.

Podstatou vymedzenia stavby v občianskoprávnom (súkromnoprávnom) význame je jej definovanie ako nehnuteľnej veci. V zmysle § 119 ods. 2 a § 120 ods. 2 OZ (občianskoprávna) stavba musí byť spojená so zemou pevným základom, pričom nie je súčasťou pozemku. Pevné spojenie so zemou pritom zákonodarca v OZ bližšie nevymedzuje.

V stavebnotechnickom význame je stavba vymedzená ako výsledok stavebnej činnosti, pričom jej legálna definícia je obsiahnutá v § 43 ods. 1 StavZ, podľa ktorého stavbou je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevné spojenie so zemou je pritom zákonodarcom bližšie vymedzené v druhej vete § 43 ods. 1 StavZ.

Z porovnania občianskoprávneho a stavebnotechnického vymedzenia stavby je zrejmé, že to stavebnotechnické je významovo širšie, pretože stavbou spadajúcou pod toto vymedzenie je aj stavba, ktorá síce nie je pevne spojená so zemou, ale ktorej osadenie vyžaduje úpravu terénu.

To následne znamená, že každá občianskoprávna stavba je súčasne aj stavbou stavebnotechnickou a tiež, že stavebnotechnickou stavbou môže byť aj taká stavba, ktorá je z pohľadu OZ hnuteľnou vecou.