Riadne odôvodnenie rozsudku v trestnom konaní ako súčasť práva na spravodlivý proces
Referát skutkových zistení z dokazovania a samotné hodnotenie dôkazov súdom nie sú totožné procesnoprávne inštrumenty a každý z nich má osobitnú ontologickú podstatu v rámci garancií práva na spravodlivý proces. Ustálenie skutkových zistení predstavuje takmer mechanickú činnosť súdu, ktorý z vykonaných dôkazov identifikuje jedinečný dejový priebeh, ktorý má svoj začiatok, priebeh a koniec. Pre presvedčivosť a celkovú spravodlivosť rozhodnutia je však nemenej zásadné, ako súd hodnotí informácie zistené z vykonaných dôkazov. V hodnotiacich úvahách sa totiž odkrýva vlastná myšlienková činnosť súdu, ktorá by mala byť v priamej príčinnej súvislosti s výrokovou časťou rozhodnutia. V nej súd strane konania spravidla oznamuje, čo z jednotlivých informácií pre neho vyplýva, čo jednotlivé informácie dokazujú, prečo niektoré informácie považuje za presvedčivé či vierohodné a iné nie, aký má postoj v kontexte zistených informácií k hlavným obhajobným argumentom obžalovaného, vlastnými úvahami hodnotí právne aspekty obrany obžalovaného a podobne.
Súdy by mali poskytnúť príležitosť porozumieť ich rozhodnutiu. Ústavný súd v tomto ohľade poskytuje ochranu tejto príležitosti ako procesnej garancii spravodlivosti konania, nie jeho výsledku, pokiaľ tento nie je zjavným omylom či excesom.