Reklama
K výkladu pojmov v § 3 ods. 1 písm. c/ zákona o reklame (nahota, pohoršujúci spôsob) dochádza v rámci myšlienkového procesu, v ktorom príslušné orgány verejnej správy realizujú svoju právomoc – správnu úvahu. Kritériá morálky, či mravnosti, ktoré orgány verejnej správy považujú za kľúčové pre naplnenie podmienky, aby išlo o reklamu prezentujúcu nahotu "pohoršujúcim" spôsobom, možno považovať vo vzťahu k posudzovanej reklame ako logické, ak zohľadňujú jej charakter a sledujú ochranu záujmu chráneného zákonom o reklame. Rozhodnutia orgánov verejnej správy, v ktorých je konštatované, že reklama zobrazuje nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom, môžu obstáť aj v prípade, ak síce nebudú obsahovať explicitne naformulovanú definíciu slovného spojenia "zobrazenie nahoty pohoršujúcim spôsobom", ale z kontextu odôvodnenia bude zrejmé, prečo neprípustnosť danej reklamy dosahuje požadovanú mieru intenzity, prípadne ak s ohľadom na skutkové okolnosti veci bude jej pohoršujúci charakter celkom zjavný.