Regulácia odstupových vzdialeností stavieb

Z regulácie odstupových vzdialeností stavieb vyplýva, že stavebný úrad musí pri rozhodovaní prihliadať na zásadu proporcionality medzi oprávnenými záujmami stavebníka, ktorý chce realizovať svoje vlastnícke práva k pozemku zhotovením alebo rekonštrukciou stavby a vlastníka susednej stavby, ktorá už stojí. Absolútny výkon oboch práv súčasne neprichádza do úvahy. Ak by bolo absolutizované právo stavebníka, vlastník susediacej stavby by mohol v dôsledku nedodržania regulatívov prísť o právo na zachovanie pohody bývania úplne, alebo nad mieru, ktorú je od neho možné požadovať, aby znášal. Naopak, ak by bolo absolutizované právo vlastníka susediacej stavby, stavebníkovi by mohlo byť úplne znemožnené si na svojom pozemku zhotoviť stavbu alebo uskutočniť jej rekonštrukciu. Regulatívy teda dávajú stavebnému úradu návod, ako má nahliadať na nevyhnutnú kolíziu oboch práv a kedy je povinný zakročiť. Za predpokladu, že by mohlo dôjsť k výraznému narušeniu rovnováhy v prospech jedného z účastníkov stavebného konania, je povinný nastaviť a určiť záväzné podmienky uskutočnenia stavby podľa § 66 Stavebného zákona tak, aby tieto práva a záujmy mohli popri sebe koexistovať. V zásade teda dôjde k primeranému obmedzeniu práv vlastníka susediacej stavby za súčasného obmedzenia práv stavebníka v súlade s kogentnými podmienkami predpokladanými vo vyhláške č. 532/2002 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.