Registrácia cirkví a náboženských spoločností

V tomto smere najvyšší správny súd zastáva názor, že primárne organizačný, inštitucionálny rámec tej-ktorej náboženskej organizácie domáhajúcej sa registrácie je kľúčovým definičným znakom vyjadrujúcim určitý a na účely registrácie potrebný vyšší stupeň jednoty, vnútornej súdržnosti a navonok vo vzťahu k spoločnosti prejavovanej vo forme jedného celistvého subjektu s jasne nastavenými pravidlami a inštitucionálnym systémom. Pokiaľ náboženská organizácia v čase prebiehajúceho registračného konania nemá dostatočne zabezpečenú organizačnú štruktúru, prípadne faktická organizačná štruktúra nezodpovedá organizačnej štruktúre, tak ako je obsiahnutá a deklarovaná v príslušných aktoch danej organizácie (stanovy, štatút a pod.) tvoriacimi navyše jeden z obligatórnych podkladov návrhu na registráciu, potom nemožno hovoriť o organizácii, tak ako to má na mysli práve vyššie zmieňované ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. Teda k základným znakom každej cirkvi treba priradiť aj členstvo v cirkvi.

S akcentom na kolektívny výkon náboženskej slobody je člen základným stavebným prvkom každej zakladajúcej a jestvujúcej cirkvi (aj registrovanej), a teda zadefinovanie člena je viac než žiadúce, nakoľko tak ako náboženská organizácia v rámci registračného konania definuje svojho člena, tým zároveň definuje aj svoju vlastnú identitu, povahu a smerovanie, čo súčasne dáva základný a prvotný obraz o danej náboženskej organizácii žiadajúcej o registráciu a umožňuje registračnému orgánu zistiť nielen jej autentickosť, ale aj vážnosť, súdržnosť, dôležitosť.