Prospech objednávateľa získaného realizáciou prác na základe neplatnej zmluvy o dielo sa odvíja od najnižších nákladov na realizáciu podobného diela a tiež od prípadnej vadnosti plnenia

Problémy s vydaním predmetu bezdôvodného obohatenia spravidla nenastávajú v prípadoch, kedy ide u obidvoch účastníkoch o plnenie vo veciach či peniazoch, pretože spôsob a rozsah plnenia, ktoré má byť vrátené, je zrejmý. Iná je situácia tam, kde plnenie jedného či oboch účastníkov má charakter nehmotný, takže takéto plnenie nemožno vydať (ustanovenie § 458 odst. 1, veta druhá, obč. zák. príkladmo uvádza plnenie v podobe výkonov). Citované ustanovenie výslovne stanovuje, že teda sa poskytuje peňažná náhrada, ktorá musí pochopiteľne zodpovedať peňažnému oceneniu získaného obohatenia. V prípade neplatnej zmluvy o dielo spočíva obohatenie objednávateľa v zhotovení diela zhotoviteľom, v tomto konkrétnom prípade v uskutočnení výkopu studne. Objednávateľ nie je schopný prijaté plnenie v podobe výkonu vrátiť, preto je povinný vrátiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou; pokiaľ jej výška nie je predpisom stanovená, určí ju súd podľa svojej úvahy (§ 136 o. s. ř.). Tato úvaha sa musí opierať o finančné ocenenie prospechu, ktorý účastníkovi z neplatnej zmluvy vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu nie je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastke vynaloženej na zhotovenie diela, ale peňažná náhrada zodpovedajúca skutočnému majetkovému prospechu zákazníka - objednávateľa diela. Pri posúdení výšky tejto peňažnej náhrady je potrebné vychádzať z najnižších nákladov, ktoré by zákazník v danom mieste a čase musel vynaložiť na dosiahnutie rovnakého plnenia. Zároveň súd musí primerane prihliadnuť aj k prípadnej vadnosti poskytnutého plnenia, pokiaľ má za následok zníženie skutočného majetkového prospechu zákazníka - objednávateľa diela.