Procesný postup konajúceho súdu v antidiskriminačnom spore
V antidiskriminačných sporoch musí konajúci všeobecný súd najprv ustáliť, či došlo ku konaniu (opomenutiu), ktoré je podľa žalobcu diskriminačné. V prípade, ak je toto skutkové zisťovanie pozitívne, vyvstáva druhá otázka z hľadiska poskytovanej súdnej ochrany podstatná, a to či konanie (opomenutie), ku ktorému došlo, napĺňa legálne znaky diskriminácie. Na základe kladnej odpovede na v poradí druhú otázku je potom povinnosťou konajúceho súdu skúmať, či žalovaný unesie dôkazné bremeno vo vzťahu k neporušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.
Popísaná metodológia okrem iného znamená, že ak hneď v úvode svojho rozhodovacieho procesu konajúci súd dospeje ku záveru, že žalobcom tvrdené konanie sa nepreukázalo, potom jedinou možnou odpoveďou na druhú otázku je, že k diskriminácii nedošlo, a následne z hľadiska poskytovanej súdnej ochrany ani nie je podstatné, či žalovaný svoje dôkazné bremeno podľa § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona uniesol.