Procesná subjektivita v dovolacom konaní

Ak teda dovolateľka označila v dovolaní ako svoju procesnú súperku v tom čase už neexistujúcu obchodnú spoločnosť (hoci tu bola možnosť výlučne pre účely spriechodnenia prejednania veci v dovolacom konaní dovolanie nasmerovať proti ostatnej právnej nástupkyni pôvodnej žalovanej a v dôvodoch podania opísať už vyššie priblížené zmeny a im zodpovedajúce opomenutia odvolacieho súdu, nútiace iniciátora dovolacieho konania k takémuto nepochybne nie celkom štandardnému počínaniu, spôsobujúcemu tiež stav formálnej nezhody žalovanej v dovolacom konaní s osobou, voči ktorej prebiehalo konanie pred nižšími súdmi) a dôvody prípustnosti dovolania obmedzila na tie podľa § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p., teda dovolaním neuplatnila aj tu sa doslova núkajúci (a reálne existujúci) dôvod zmätočnosti v zmysle § 420 písm. b/ C.s.p.; spôsobila tým na jednej strane zaťaženie dovolacieho konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho pokračovaniu a na strane druhej tiež znemožnila dovolaciemu súdu pristúpiť k reparácii odvolacím súdom zapríčineného stavu, pri ktorom konanie pred nižšími súdmi skončilo (napriek rozhodnutiu rozsudkom) bez vydania vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa navyše mohlo stať právoplatným len formálne (doručením rozsudku odvolacieho súdu osobám s procesnou subjektivitou) a nie aj materiálne (práve pre stav právnej nedoručiteľnosti žalovanej, s ktorou konal a voči ktorej i rozhodol odvolací súd).