Priznanie obvineného neznamená zavinenie jeho väzby, t. j. skutočnosti vylučujúcej náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
V záujme dodržania zásady hospodárnosti civilného sporového konania odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade si žalobca spôsobil väzbu sám priznaním a skutočnosťou objektívneho charakteru, že mu po jeho obvinení hrozil vysoký trest odňatia slobody, nakoľko už zo samotného pojmu uvedeného v ust. § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva vylúčenie náhrady škody za väzbu len pre prípad zavinenia páchateľa na jeho vzatí do väzby, t.j. aspoň v rovine a intenzite nedbanlivostného subjektívneho konania. Hrozba vysokého trestu je skutočnosť objektívneho charakteru a odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcu. Priznanie obvineného, ktoré je navyše okolnosťou poľahčujúcou, neneguje prezumpciu jeho neviny a nepredstavuje žiaden z typov väzby v zmysle Trestného poriadku (útek, pokračovanie v trestnej činnosti, ovplyvňovanie svedkov).