Pristúpenie k záväzku nemôže byť spotrebiteľskou zmluvou
Pristúpenie k záväzku má skôr zabezpečovací charakter plnenia hlavného zabezpečovaného záväzku. Zo samotnej podstaty tohto inštitútu je zrejmé, že tu nedochádza k vzájomnému plneniu medzi zmluvnými stranami dohody o pristúpení k záväzku, ale pristupujúci dlžníci sa zaväzujú, bez protiplnenia zo strany veriteľa, uhradiť záväzok popri pôvodnom dlžníkovi. Ide teda jednoznačne o asynalagmatický záväzkový právny vzťah. Na druhej strane, je synalagmatickosť samotnou podstatou spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 OZ. Stranami spotrebiteľskej zmluvy je totiž dodávateľ konajúci v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ktorý spotrebiteľovi niečo dodáva /plní, a na druhej strane stojí spotrebiteľ, ktorý ako slabšia zmluvná strana nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, avšak je prijímateľom plnenia alebo služby, z ktorého záväzkového vzťahu im plynie komplex vzájomných práv a povinností. Pristúpenie k záväzku, teda už s ohľadom na uvedené, ako aj správne uzavrel súd prvej inštancie, už len pre svoju asynalagmatickosť nemôže byť spotrebiteľskou zmluvou.