Príslušnosť podľa vykonávacieho nariadenia o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia

I. Ak sa určenie poľských právnych predpisov stalo či stane konečným, nemá žalovaná v danom prípade právomoc vôbec konať a rozhodovať. Osoby, na ktoré sa základné a vykonávacie nariadenie vzťahujú, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu, a z tohto dôvodu je tiež účelné, aby aj právomoc na vykonávanie sociálneho poistenia a akýchkoľvek konaní a rozhodovaní s ním spojených, mala inštitúcia sociálneho zabezpečenia iba jedného členského štátu. K rovnakým záverom vedie aj aplikácia slovenského právneho poriadku. Žalovaná ako štátny orgán môže konať iba v rozsahu a spôsobom určeným zákonom, v tomto prípade zákonom o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení vymedzuje právomoc žalovanej vykonávať sociálne poistenie ako aj jeho rozsah, pričom tiež určuje jej špeciálne oprávnenia vo vzťahu k inštitúciám členských štátov Európskej únie, avšak aplikáciu právnych predpisov iného členského štátu v prípade jej určenia zákon medzi právomoci Sociálnej poisťovne nezaradil. Ak teda boli či budú právoplatne určené právne predpisy Poľskej republiky, iba poľská inštitúcia má právomoc konať vo veci sociálneho poistenia žalobcu.

II. Námietky týkajúce sa určovania uplatniteľnej legislatívy poľskou inštitúciou nemôžu posudzovať slovenské justičné orgány. Ide totiž o preskúmanie záverov poľskej inštitúcie, na ktoré je daná právomoc príslušných poľských súdov alebo iných orgánov.