Prípustnosť prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení

V predmetnom prípade sa posudzuje prípustnosť hospitalizácie umiestneného na základe jeho zdravotného stavu prejavujúceho sa v čase jeho prijatia do zdravotníckeho zariadenia, preto tvrdenia, že dovolateľ v minulosti nebol psychiatricky liečený, resp. že netrpí žiadnou duševnou poruchou, sú pre účely predmetného konania irelevantné. Z vykonaného dokazovania, najmä výsluchu ošetrujúceho lekára umiestneného mali súdy nižšej inštancie za preukázané, že v čase jeho prevzatia do nemocnice sa u umiestneného prejavoval psychotický proces v podobe bludných myšlienok, paranoidity, halucinácií, suicidálnych myšlienok, nekritického postoja. Z uvedeného dôvodu, na základe odporúčania psychiatra z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove bol umiestnený prijatý na psychiatrické oddelenie nemocnice napriek jeho nesúhlasu s hospitalizáciou.

V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na znenie ustanovenia § 6 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti v zmysle ktorého sa informovaný súhlas nevyžaduje v prípade ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Z uvedeného je zrejmé, že hospitalizácia osoby bez informovaného súhlasu je možná za predpokladu, že sa u nej v čase prevzatia do zdravotníckeho zariadenia prejavujú príznaky duševnej poruchy, bez ohľadu na konečnú diagnózu, pokiaľ sú splnené aj ďalšie predpoklady prípustnosti prevzatia, t. j. ak ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.