Primeraná doba na (ne)vymenovanie generálneho prokurátora prezidentom republiky

Právo na rovný prístup k verejným funkciám je zvláštnym politickým, participačným, základným právom, pretože premosťuje občiansku spoločnosť a verejnú službu. Jeho zvláštnosť spočíva v tom, že je ochranou pred mocou, aby nebránila riadnemu prístupu k moci, k sebe samej.

Spor medzi odmietnutým kandidátom na generálneho prokurátora a prezidentom republiky je primárne kompetenčný spor, spor o objektívne právo medzi národnou radou a prezidentom republiky, ktorý by bol v konaní o výklade (čl. 128 ústavy) opäť judiciabilný, ak by národná rada menovaním nového kandidáta vlastne nezrušila svoje pôvodné uznesenie. Z výkladu PL. ÚS 4/2012 vyplýva, že národnou radou zvolený kandidát nemá nárok na funkciu generálneho prokurátora. Národná rada má kedykoľvek možnosť „svojho“ kandidáta novou voľbou, novým uznesením stiahnuť, môže zvoliť kandidáta iného. Až menovaním kandidáta prezidentom republiky stráca dosah nad svojím kandidátom. V tomto zmysle je sťažovateľ objektom, destinatárom, rozhodovania národnej rady.

Primeraná doba (PL. ÚS 4/2012) je procesným komponentom práva na prístup k verejnej funkcii, procesným však nie v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, ale v tom zmysle, že neprimeranosť rozhodovania nesmie byť nedôstojná pre kandidáta a nesmie narúšať riadny chod ústavných orgánov, kontinuitu moci. Prezident republiky má mať možnosť pokojne preskúmať ústavné, zákonné a na osobu vzťahujúce sa (PL. ÚS 4/2012) kritériá navrhnutého kandidáta, avšak dbať pritom na skutočnosti, či ide o ústavného činiteľa, či ide o monokratický alebo kolegiálny orgán a či má neobsadenie vplyv na riadny chod ústavných orgánov, pričom smerodajná je aj dôstojnosť kandidáta samotného. Nadštandardné predlžovanie primeranosti možno justifikovať len právnymi spormi, ktoré sa bezprostredne dotýkajú osoby kandidáta.