Príklady procesného zavinenia trov, ktoré strana zbytočne zavinila svojím (ne)konaním
Zásada procesnej zodpovednosti vyjadrená v § 256 ods. 2 CSP znamená zodpovednosť za trovy konania, ktoré strana sporu zbytočne zavinila svojím správaním. Zavinenie spočíva v porušení procesných povinností vyplývajúcich zo zákona alebo v súlade so zákonom uložených súdom (napr. v dôsledku sudcovskej koncentrácie), ku ktorému došlo aspoň z nedbanlivosti. Predpokladom uloženia povinnosti na náhradu trov je, že zavinené porušenie procesnej povinnosti malo za následok trovy, ktoré protistrana vynaložila zbytočne. Povinnosť na náhradu trov konania vzniká, ak vznikli trovy, ktoré neboli efektívne vynaložené, pretože procesný úkon bol zmarený a zároveň vznik týchto trov bol v príčinnej súvislosti so zavinením. Pri náhrade trov podľa § 256 ods. 2 CSP ide o trovy, ktoré by inak neboli v priebehu konania vznikli a ktoré nesúvisia s riadnym vedením sporu. Ide o situácie, keď niektorá zo strán zmarí pojednávanie, uvedie nepravdivé tvrdenie, podá nadbytočný návrh na vykonanie dôkazu, o ktorom strana musela vedieť, že vyvolá nepotrebné trovy, zmarí vykonanie dôkazu, a pod. a výlučne z tohto dôvodu došlo k neodôvodnenému predĺženiu konania. Takéto neodôvodnené predĺženie konania môže byť spôsobené aj oneskoreným prednesom alebo oneskoreným navrhnutím dôkazu.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies