Príkaz na použitie agenta. Totožnosť skutku.
Trestný zákon, resp. trestnoprocesné predpisy explicitne nedefinujú právny pojem skutku, ale jeho vymedzenie ponechávajú právnej teórií a praxi. Fundamentálnou podstatou pojmového vymedzenia skutku by však mala byť vo všeobecnom poňatí kauzalita konania páchateľa (prejavy vôle páchateľa v jeho konaní) s následkom relevantným pre trestné právo/predpokladaný trestným právom, ktorý bol týmto konaním páchateľa spôsobený/nastolený, t.j. bez konania páchateľa by k následku nemohlo dôjsť tým spôsobom, akým k nemu došlo. V naznačenom smere ústavný súd napr. vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 60/00 skonštatoval pri pojme skutok, že ide o kategóriu procesnoprávnu, pričom „totožnosť stíhaného skutku je zachovaná, pokiaľ je aspoň sčasti zachovaná totožnosť konania alebo totožnosť následku“. Podobne v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 194/06 ústavný súd uviedol, že „z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že o totožný skutok ide aj vtedy, keď sa pri rôznosti následkov zhoduje konanie aspoň s časťou konania, pre ktorý je trestné konanie vedené. Podstata skutku je v zmysle všeobecných zásad Trestného poriadku určovaná existenciou určitej udalosti, z ktorej vzišiel následok porušujúci alebo ohrozujúci spoločenské záujmy chránené Trestným zákonom. Z týchto dôvodov zostáva totožnosť skutku zachovaná, ak bude aspoň sčasti zachovaná totožnosť konania alebo následku“.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies