Pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie cudzej veci je podstatný prospech toho, kto sa obohatil, nie ujma toho, na úkor koho došlo k obohateniu

Pri zisťovaní miery majetkového prospechu krajský súd dostatočne nezohľadnil základné pravidlo, podľa ktorého sa rozsah povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie neodvíja od ujmy, ale od prospechu nadobudnutého tým, ktorý sa obohatil. Bezdôvodné obohatenie subjektu, ktorý užíval cudziu vec bez náležitého právneho titulu sa potom zásadne meria v mieste a čase obvyklou hladinou nájomného, pretože práve táto veličina najlepšie vyjadruje, o akú hodnotu sa majetkový stav obohateného neznížil, ak nemusel vynaložiť prostriedky na zaistenie práva užívať porovnateľný predmet, i keď by tak za normálneho chodu udalostí musel učiniť. Ak teda identifikoval dovolací súd v poslednom citovanom rozhodnutí majetkový prospech osoby užívajúcej byt na základe súhlasu domnelej nájomkyne čiastkou, ktorú táto nájomkyňa zaplatila bytovému družstvu ako vlastníkovi bytu, učinil tak na základe skutkového zistenia súdov nižších stupňov, že zmienená suma bola rovnaká ako trhový nájom.

Aj v kontexte predmetného prípadu je teda nutné skúmať, akú úplatu by za bežných okolností bola žalovaná nútená uhradiť za užívanie priestorov obdobných tým, ktoré mala k dispozícii v objekte. S dovolateľkou možno pritom súhlasiť v tom, že obvyklú výšku nájomného za užívanie čiastkových priestorov situovaných v budove pravdepodobne nebude priliehavé vyčíslovať ako zlomok peňažného plnenia plateného za prenájom celého objektu zodpovedajúceho podielu výmery príslušných priestorov na podlahovej ploche budovy.