Pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. c) ZoSP je dôležitý charakter pohľadávky; nie osoba veriteľa

I. V posudzovanej veci sa označeným krajským súdom vyvodil záver o tom, že právo na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. d) [aktuálne § 4 ods. 1 písm. c) – pozn.] zákona o súdnych poplatkoch sťažovateľovi ako veľkodistributérovi liekov a zdravotníckych pomôcok nepatrí preto, lebo predaj liekov lekárňam nie je poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Neprihliadol pritom bez relevantného dôvodu na uvedené a listinnými dôkazmi preukázané sťažovateľove tvrdenia, že predmetom konania je v skutočnosti pohľadávka, ktorá vznikla z právneho vzťahu pôvodne medzi lekárňou a zdravotnou poisťovňou a na sťažovateľa prešla postúpením. Ide tak o uplatňovanie majetkového práva sťažovateľa, ktoré nepochybne vzniklo zo záväzkového právneho vzťahu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ktoré podlieha vecnému oslobodeniu od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch.

II. 1. Nie osoba veriteľa, ale charakter pohľadávky, t. j. nárok vzniknutý z titulu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, je právnym dôvodom na oslobodenie od súdnych poplatkov v súdnom konaní o jej uplatňovaní. Porušenie právnych povinností zo strany zdravotnej poisťovne (neplatenie alebo oneskorené platenie) pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti nemôže viesť k zhoršeniu postavenia kohokoľvek z reťazca veriteľov pri uplatňovaní a súdnom vymáhaní takýchto pohľadávok.

2. Pretože nerovnosť medzi subjektami v otázke oslobodenia od súdneho poplatku v konaní, v ktorom si uplatňujú nároky vyvodzované z právneho vzťahu upraveného zákonom o zdravotnom poistení, nie je v zásade spôsobilá na dosiahnutie inak legitímneho cieľa (zlepšenia zdravotnej starostlivosti), už z tohto dôvodu nemôže byť ani ústavne akceptovateľná.