Prerušenie vkladového konania z dôvodu existencie predbežnej otázky

Inštitút predbežnej otázky upravuje Správny poriadok. Predbežnou (prejudiciálnou) otázkou treba rozumieť takú otázku, zodpovedanie ktorej podmieňuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho (tu vkladového) konania. Zároveň ide o otázku, rozhodnutie ktorej nepatrí do kompetencie správneho orgánu, ktorý vo veci rozhoduje. To znamená, že správny orgán si o predbežnej otázke (s výnimkou otázok uvedených v § 40 ods. 2 Správneho poriadku) môže urobiť úsudok, t. j. nevydá o nej samostatné rozhodnutie, pričom samotné riešenie prejudiciálnej otázky správnym orgánom je súčasťou skutkovej podstaty konkrétne prejednávanej veci. Z tohto dôvodu posúdenie predbežnej otázky sa nemôže vyjadriť formou výroku, ale iba v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci samej.
Skutočnosť, že žalobkyňa iniciovala súdny spor žalobou o určenie neplatnosti zmluvy, ešte samo o sebe nezakladá automaticky dôvod na postup podľa § 31a zákona č. 162/1995 Z. z., v dôsledku ktorého by malo byť katastrálne konanie o povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností prerušené. Takýto výklad by totiž do značnej miery sťažil postavenie veriteľov, keďže dlžníkovi na to, aby zabránil zápisu záložného práva do katastra nehnuteľností, by postačovalo podanie akejkoľvek, hoci aj formálnej žaloby o určenie neplatnosti záložnej zmluvy. Zároveň najvyšší súd zastáva názor, že ustanovenie § 31a písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. sa vzťahuje skôr na také prejudiciálne otázky, ktoré presahujú kompetenčný rámec samotného oprávnenia správneho orgánu. Inak povedané, pokiaľ správny orgán je oprávnený priamo zo zákona (predbežne) posudzovať určitý okruh otázok (medzi ktoré patrí aj otázka platnosti zmluvy) potom nie je dôvod z jeho strany postupovať striktne podľa § 31a písm. a) a môže si o uvedenej otázke urobiť úsudok aj sám (§ 40 ods. 1 Správneho poriadku).