Prerušenie konania z dôvodu podania návrhu na konanie o súlade právnych predpisov
Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) je súd, resp. sudca pri svojej rozhodovacej činnosti viazaný nielen zákonom, ale principiálne je v prvom rade viazaný predpisom vyššej právnej sily, ako je zákon, a to ústavou, ktorá v čl. 130 ods. 1 písm. d) v spojení s čl. 144 ods. 2 deleguje na súd aktívnu legitimáciu na podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) na začatie konania o súlade právneho predpisu, ktorý sa týka pred ním prejednávanej veci, s ústavou, pričom túto ústavnú kompetenciu súdu nemožno negovať žiadnym imperatívom majúcim právnu silu zákona. Inými slovami, aj keby právny predpis s právnou silou zákona zakazoval konanie prerušiť, tento zákonný imperatív je prelomiteľný ústavným oprávnením na jeho prerušenie z ústavodarcom akceptovaných a predvídateľných dôvodov.
Podľa v rozhodnom čase účinnej právnej úpravy Exekučného poriadku všeobecný súd mohol prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním viedlo, pre účely podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, a to s ohľadom na čl. 144 ústavy. Ak by to tak nebolo, potom by mohol obyčajný zákon neupravením alebo vylúčením možnosti prerušenia konania neobmedzene zasahovať do výlučnej právomoci ústavného súdu, ktorú mu zveruje ústava.