Prekluzívna lehota pri podaní žaloby o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

Základným účelom inštitútu preklúzie je pôsobiť na subjekty právnych vzťahov, aby v primeraných lehotách uplatňovali svoje práva (nároky) a zároveň brániť tomu, aby ani jedna strana týchto vzťahov nebola vystavená právnej neistote po časovo neprimeranú dobu. Preklúzia znamená zánik práva neuplatnením v zákonom stanovenom čase, ktorý nastáva len v zákonom stanovených prípadoch. Ustanovenia ZP a § 120 zákona č. 400/2009 Z.z., ktoré zaraďujú lehotu uvedenú v ust. § 77 ZP k tam uvedeným prekluzívnym lehotám, obsahuje taxatívny výpočet tých právnych vzťahov, pri ktorých zákonodarca dáva prednosť záujmu na stabilite vzťahov zamestnanca a zamestnávateľa pred neistotou, s ktorou je spojené spochybnenie podmienok zániku týchto vzťahov.

Účelom stanovenia prekluzívnej lehoty aj v prípade ust. § 77 ZP je, aby sa čo najrýchlejšie odstránila neistota právneho vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa a čo najskôr nastolila právna istota. Podľa NS SR skutočnosť, že sa zamestnanec nachádza v ochrannej dobe, môže mať právne následky len z hľadiska výpovednej doby (§ 64 ZP), nie však z hľadiska prekluzívnej lehoty v zmysle ust. § 77 ZP. Účelom právnej úpravy ochrannej doby je chrániť zamestnanca pred nepriaznivými dopadmi určitých okolností a situácií, v ktorých sa nachádza (ak je uznaný dočasne práceneschopným pre ním nevyvolanú chorobu alebo úraz, materská dovolenka....). Účelom ochrannej doby podľa NS SR rozhodne nie je vytvoriť zamestnancovi širší časový priestor na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.