Predpoklady zaistenia v konaní o administratívnom vyhostení

Zaistenie v konaní o administratívnom vyhostení je prísne normatívne obmedzené. Policajný útvar nemôže držať cudzinca v zaistení v zdĺhavom konaní o administratívnom vyhostení bez vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení. To by znamenalo neprimeranú neistotu pre zaisteného cudzinca, preto požiadavka existencie prebiehajúceho konania o administratívnom vyhostení je základnou podmienkou pre vydanie rozhodnutia o zaistení. Ak štátny príslušník tretej krajiny nesúhlasí s administratívnym vyhostením, môže napadnúť rozhodnutie o ňom. Zaistenie na účely odsunu umožňuje zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie zo SR na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo na základe súdneho rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, v ktorom mu bol uložený trest vyhostenia. Na rozdiel od účelu zaistenia, ktorý má povahu zákonného dôvodu zaistenia, účelnosť zaistenia predstavuje existenciu reálneho predpokladu, že bude možné realizovať výkon vyhostenia osoby z územia SR. V praxi pôjde o prípady, keď napr. štátny príslušník tretej krajiny bude pochádzať zo štátu, ktorý nevydáva náhradné cestovné doklady a nie je možné zabezpečiť vycestovanie na cudzinecký pas alebo neexistuje štát, do ktorého by mohol byť cudzinec vyhostený, resp. zdravotný stav cudzinca neumožňuje realizovať jeho vyhostenie. Pri hodnotení účelnosti zaistenia policajný útvar skúma predovšetkým skutočnosť, či v prípade zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny existuje reálny predpoklad, že bude možné realizovať výkon jeho vyhostenia z územia SR v rámci maximálnej zákonnej dĺžky zaistenia, resp. v rámci predĺženej lehoty zaistenia (napr. existuje reálna možnosť získania náhradného cestovného dokladu). Účelnosť zaistenia musí policajný útvar skúmať tak pred vydaním rozhodnutia o zaistení (čo uvedie aj v odôvodnení rozhodnutia o zaistení), ako aj po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Preto pokiaľ odporca rozhodol o predĺžení doby zaistenia tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia, pričom táto doba neprekročila po sčítaní doby zaistenia pre jeden a ten istý dôvod právne subsumovaný pod rovnakou literou zákona zákonom povolenú maximálnu dobu zaistenia, odporca aj s poukazom na okolnosti daného prípadu, ktoré spočívali v uprednostnení záujmu spoločnosti na ochrane verejného poriadku a bezpečnosti pred záujmami a právom jednotlivca na osobnú slobodu, a tieto okolnosti uprednostnenia pri kolízii dvoch práv aj náležite odôvodnil, rozhodol v súlade so zákonom.