Predmetom konania o vyporiadaní BSM môže byť aj to, čo žalovaný označil ako súčasť BSM po uplynutí 3 rokov od zániku BSM

Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď síce na zistený skutkový stav aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenie (§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka), avšak toto ustanovenie nesprávne vyložil, keď z neho vyvodil nielen to, že vyporiadanie BSM súdom neprichádza do úvahy vtedy, keď žaloba bola podaná po troch rokoch od zániku BSM (čo je správny záver), že súd nemusí vyporiadať celú masu BSM, ale len to, čo predmetom konania o vyporiadanie BSM urobili účastníci konania (čo je takisto správny záver), ale aj to, že predmetom vyporiadania BSM v konaní začatom na základe žaloby podanej v stanovenej lehote je len to, čo predmetom tohto konania urobili účastníci do troch rokov od zániku BSM (čo je záver nesprávny). Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na to, že konanie o vyporiadanie BSM je považované za „iudicium duplex“, spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi (stranami) konania (čl. 2 a čl. 4 Základných princípov CSP) zodpovedá taký postup súdu, keď obe strany majú možnosť sa (aspoň raz) vyjadriť k tomu, čo považujú za súčasť svojho (zaniknutého) BSM a čo má podľa nich byť predmetom konania o vyporiadanie BSM - teda v prípade, ak vyjadrenie k žalobe bolo súdu doručené v primeranej lehote (hoci medzitým uplynula lehota troch rokov od zániku BSM), je potrebné naň prihliadať a za predmet konania považovať to, čo urobili predmetom konania obe strany, nie iba jedna z nich.