Predĺženie zotrvania vozidla v servise v dôsledku prieťahov pri posudzovaní nákladov na opravu a vplyv na kompenzáciu nákladov nájmu náhradného vozidla

I. Nemožno dobu zotrvania motorového vozidla poškodeného pri určení primeranosti nájmu ponímať absolútne, nakoľko (tak, ako už bolo uvedené) na dĺžku opravu môžu mať vplyv aj ďalšie (s potrebou opravy poškodenia motorového vozidla, príp. dobou vyhodnotenia rozsahu tohto poškodenia bezprostredne nesúvisiace) okolnosti, za ktoré škodca nemôže niesť zodpovednosť.

II. Ani vychádzanie z primeranej dĺžky opravy z technického hľadiska, príp. doby potrebnej na posúdenie rozsahu opravy nemožno brať ako jediné určovacie kritérium, nakoľko toto nemusí (vo všetkých aspektoch) zodpovedať konkrétnostiam posudzovaného prípadu. Možno ho ale akceptovať ako určitú mierku pre posúdenie primeranosti dĺžky zotrvania motorového vozidla, ktoré však v konečnom vyjadrení je/môže byť v každom individuálnom prípade podmienené ďalšími okolnosťami. Je potrebné zdôrazniť, že sa jedná len o ťažko vopred vypočítateľný enumerát okolností, z ktorých niektoré sú dané objektívne a nemožno ich ovplyvniť (napr. dni pracovného voľna počas umiestnenia motorového vozidla v autoopravovni, príp. objektívna nedostupnosť náhradných dielov), niektoré sú objektívne, ale možno ich ovplyvniť za splnenia ďalších podmienok (napr. vyťaženosť prevádzok, opravovne, príp. disponibilný počet zamestnancov opravovne, ktoré opravovňa môže ovplyvniť buď preferovaním opravy konkrétneho vozidla, ale objektívne iba na úkor opravy iných opravovaných vozidiel, resp. dočasných zvýšení personálnych kapacít, a to vo forme nadčasov, čo taktiež nemožno považovať za dlhodobo udržateľný stav, príp. aj samotné obdobie, t. j. či sa nejedná o tzv. obdobie sviatkov, dovolenkové obdobie, kedy sú personálne kapacity autoopravovne značne obmedzené ... a niektoré možno posúdiť ako subjektívne (napr. pochybenia opravovne pri vykonávaní úkonov majúce vplyv na dobu zotrvania vozidla v opravovni).

III. Nakoľko Slovexperta ako ohliadač žalovaného vykonala ohliadku už 08.01.2024, pričom následne bola upozornená zo strany servisu na aktualizáciu (zvýšenie) týchto nákladov, jednalo sa výlučne o komunikáciu medzi autoservisom (opravovňou poškodeného) a samotným poisťovateľom škodcu, t. j. žalovaným, ako zmluvnými partnermi na základe zmluvy o spolupráci. Napriek argumentácii žalovaného o tom, že sa jednalo o nároky, ktoré majú svoj pôvod v zmluve medzi poškodeným a autoservisom, tieto mali svoj základ vo vzájomnom vzťahu medzi autoservisom a žalovaným, obsahom ktorého (tak ako to možno vyvodiť z vyjadrenia technika autoservisu o limitoch pri vykonávaní ohliadky) boli aj podmienky vykonávania ohliadok poškodení motorového vozidla. Nemožno sa potom stotožniť so záverom žalovaného, že „prieťah“ pri posúdení nákladov nevyhnutných na opravu poškodeného motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu má svoj základ vo vzťahu medzi poškodeným a autoservisom, ktorý mal vykonať opravu motorového vozidla.